Aj ty si v jednom kole?

Sú dni, kedy na mňa všetko doľahne. Zoznam úloh sa mi kopí, ľudia v okolí sú nervózni. Ja som unavená, vyčerpaná, bez motivácie v čomkoľvek pokračovať. Stále však idem ďalej, lebo mám strach, že keď by som si dala pauzu, nakopí sa toho toľko, že to už nestihnem nikdy.

A tak makám, snažím sa, robím čo môžem. A potom sa zrazu stane niečo, čo ma zastaví. Stačí nejaká nepríjemná udalosť v rodine, či choroba, či iný dôvod a ja musím spraviť veľké stop. Nakopené úlohy ostanú nakopené. Celá nervózna ich ponechám osudu.

Ubehne týždeň, kým mám možnosť vrátiť sa k nekonečnému zoznamu. Skenujem zrakom zoznam s malou dušičkou, že čo všetko je nenávratne zle. A vieš čo zistím? Že sa nestalo nič. Všetko ide ďalej úplne v pohode a pár drobností vyrieši úprimný telefonát. Zisťujem, že zasa som sa zbytočne stresovala a kládla na seba priveľké nároky. Pritom som mohla ubrať a nemusel mi to život ukazovať chorobou alebo inou nepríjemnosťou.