Keď je na čase vziať život do vlastných rúk

Pamätáš sa na časy, keď si bola ešte malé dievča a veľmi si chcela, aby ti mama kúpila sladké farebné cukríky? A mohla si sa aj na hlavu postaviť a nekúpila ich. Nepomohlo ani plakať, ani hodiť sa o zem, proste nedostala si ich. Išla si domov so sklonenou hlavou, kotúľajúcou slzou po líci a premýšľala o tom, aké je to celé nefér. Že nemôžeš o ničom rozhodovať, že musíš poslúchať a tvoj život vlastne ani nie je tvoj.

Medzitým si dospela, ale aj tak sa niekedy cítiš ako to malé ukrivdené dievčatko, ktorému nechcú kúpiť cukríky. Nemáš veľký dom ako ten hajzel šéf. A máš tak málo na účte, že si nemôžeš dovoliť tú fantastickú značkovú kabelku, čo si minule pozerala. Nemáš ani také dobré auto ako kolegyňa a vozíš sa na pätnásťročnej rachotine. Znova a znova sa skúsenosťami presviedčaš o tom, ako je svet nespravodlivý. Ako s tým nič nemôžeš robiť.

Všimla si si, že si už vyrástla? Už nie si malé dievča. Už máš život vo vlastných rukách a nik za teba nerozhoduje. Možno okolnosti nie sú najlepšie, ale máš moc rozhodnúť sa, čo spravíš. Ak aj nemáš na dospelácke cukríky (najnovší mobil, vysnívané auto, skvelú dovolenku), vieš prísť na to, ako na ne zarobíš peniaze. Stačí sa prestať ľutovať a začať rozmýšľať o tom, ako sa to dá. Lebo ver či nie, ono sa dá skoro všetko. Len si opakuj, že už si veľká a už môžeš.